Ľudia sú odjakživa zvyknutí, že za peniaze, ktoré si uložia v banke na sporiaci účet, dostanú odmenu v podobe úrokov. To sa však podľa analytikov zmení.
Karta sa totiž obráti a sporitelia budú musieť bankám platiť, keď si u nich uložia svoje financie.
„Do istej miery tento systém funguje pri bežných účtoch, kde klienti taktiež platia poplatky za využívanie účtu a úschovu peňazí v banke. V prípade sporiacich vkladov sme ale zvyknutí na to, že banka platí klientovi úroky za to, že jej svoje peniaze takýmto spôsobom požičiava na určitú, vopred dohodnutú dobu,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Kroky centrálnej banky
Príčinou negatívnych úrokových sadzieb z vkladových produktov je veľmi uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky (ECB).
Tá totiž v dôsledku slabého ekonomického rastu postupne znížila základnú úrokovú sadzbu na nulu. Dokonca takzvanú sterilizačnú sadzbu, za ktorú si komerčné banky ukladajú peniaze v ECB, znížila na –0,4 percenta.
„Záporné sadzby na vkladových produktoch sú vlastne reakciou bánk na politiku negatívnych sadzieb a kvantitatívne uvoľňovanie ECB (tlačenie peňazí, pozn. red.). Komerčné banky v podstate prenášajú časť svojich nákladov spojených so zápornými sadzbami na klientov,“ pokračuje Glasová.
Strácajú príjmy
Podľa Radovana Kasíka zo spoločnosti Finax ECB tak skoro nezmení svoju politiku nulových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania. Preto budú mať banky aj na Slovensku čoraz väčší problém s peniazmi a budú ich hospodárenie zhoršovať.
Doteraz si finančné domy u nás kompenzovali tieto prípadné výdavky poskytovaním najmä hypotekárnych úverov, poplatkami a snahou tlačiť ľudí do investičných produktov ako podielové fondy.
„Hypotéky sa však približujú svojím limitom a ich poskytovanie sa snaží obmedziť Národná banka Slovenska. Na poplatkoch banky cítia tiež tlaky zo strany rôznych nebankových subjektov ponúkajúcich platobné služby a online bánk,“ vysvetľuje Kasík.
Nemajú na výber
Glasová s Kasíkom sa zhodujú, že finančné domy postupne začnú zavádzať negatívne úroky na sporiacich účtoch, avšak v prvom rade sa budú týkať majetnejších sporiteľov. Ako nedávno informovala agentúra Reuters, talianska Unicredit Bank vo svojej materskej krajine práve pripravuje negatívne úroky na vklady prevyšujúce 100-tisíc eur.
Finančné domy to však nebudú mať so slovenskými sporiteľmi až také jednoduché.
„V situácii, ak by drobní klienti mali platiť za to, že majú vlastné peniaze uložené v banke na vkladových produktoch, časť ľudí si hotovosť okamžite vyberie, podstatná časť presunie na bežné účty a časť ľudí svoje financie presunie do investičných nástrojov, kde budú ochotní tolerovať aj väčšiu mieru rizika, ako je tomu napríklad dnes,“ predpokladá analytik portálu FinancnaHitparada.sk Martin Švidroň.
Podľa Kasíka z pohľadu Slovákov by nakoniec išlo o prospešnú vec. Zbytočne totiž držíme nadmerné objemy peňazí na bankových účtoch. „Budú nútení hľadať alternatívy a napríklad začať investovať a reálne zhodnocovať a budovať majetok, čo im v nijakom prípade nemôže uškodiť, ale práve naopak,“ tvrdí.
Neschopní politici
Analytici sa zhodujú, že ECB v prípade znižovania úrokov zašla priďaleko a vytvára možné problémy v budúcnosti, ktoré sa môžu vypomstiť všetkým krajinám eurozóny.
„Z môjho pohľadu je to príliš veľké tlačenie na pílu a hazardovanie s budúcnosťou na úkor prítomnosti. Umelo poháňaný rast ekonomiky v dlhom horizonte nemôže priniesť nič dobré, a to ani pre ľudí a ani pre planétu,“ dodáva Švidroň.
Na druhej strane ekonómovia tvrdia, že centrálnu banku k takýmto neštandardným krokom dohnali vlastne politici a jednotlivé vlády svojou neschopnosťou.
„Hlboké štrukturálne problémy v Európe sa riešia menovou politikou, hodením peňazí na problémy namiesto poriadnych reforiem, ktoré by riešili súčasné problémy, ako starnúca populácia, neudržateľné sociálne systémy a klesajúca konkurencieschopnosť európskych ekonomík,“ uzatvára Kasík.
Takéto konanie totiž nesie riziko hlavne bublín a nesprávnej alokácie kapitálu. Peniaze sú tlačené niekam, kam by za normálnych okolností nešli.
Zdroj: Aktuality.sk